Trestný

Trestný čin. Karikatúra z 23/11/2024 v CTXT

Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Benjamina Netanjahua a Yoava Gallanta za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti za činy spáchané od 8. októbra do 20. mája 2023.

Predsúdna komora ICC I preto zamieta námietky štátu Izrael týkajúce sa jurisdikcie a vydáva zatykače na Netanjahua a Gallanta.

V tlačovej správe z 21. novembra 2024 súd argumentuje zatykačmi:

Komora vydala zatykače na dve osoby, Benjamina Netanjahua a Yoava Gallanta, za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané najmenej od 8. októbra 2023 do najmenej 20. mája 2024, teda do dňa, keď prokuratúra podala žiadosti o vydanie zatykačov.
Zatykače sú klasifikované ako "tajné" s cieľom chrániť svedkov a zabezpečiť priebeh vyšetrovania. Komora sa však rozhodla zverejniť nižšie uvedené informácie, keďže sa zdá, že dochádza k podobnému správaniu, aké je uvedené v zatykači. Komora sa okrem toho domnieva, že je v záujme obetí a ich rodín, aby boli informované o existencii zatykačov.
Po prvé, komora usúdila, že údajné konanie pánov Netanyahua a Gallanta patrí do právomoci tribunálu. Komora pripomenula, že v predchádzajúcom zložení už rozhodla, že právomoc tribunálu v tejto situácii sa vzťahuje na Gazu a Západný breh Jordánu vrátane východného Jeruzalema. Okrem toho komora odmietla využiť svoju právomoc ex officio na určenie prípustnosti týchto dvoch prípadov v tejto fáze. Tým nie je dotknuté prípadné určenie právomoci a prípustnosti prípadov v neskoršej fáze.
Pokiaľ ide o zločiny, komora našla primerané dôvody domnievať sa, že pán Netanjahu, narodený 21. októbra 1949, predseda vlády Izraela v čase príslušného konania, a pán Gallant, narodený 8. novembra 1958, minister obrany Izraela v čase údajného konania, sú trestne zodpovední za tieto zločiny ako spolupáchatelia tým, že spáchali činy spoločne s inými osobami: vojnový zločin vyhladovania ako spôsobu vedenia vojny; a zločiny proti ľudskosti vraždy, prenasledovania a iných neľudských činov.
Komora tiež našla primerané dôvody domnievať sa, že pán Netanjahu a pán Gallant nesú trestnú zodpovednosť ako civilní nadriadení za vojnový zločin úmyselného vedenia útoku proti civilnému obyvateľstvu.
Údajné trestné činy
Komora našla primerané dôvody domnievať sa, že v príslušnom období sa uplatňovalo medzinárodné humanitárne právo týkajúce sa medzinárodného ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Je to preto, že obe krajiny sú vysokými zmluvnými stranami Ženevských dohovorov z roku 1949 a že Izrael okupuje aspoň časť Palestíny.
Komora sa tiež domnievala, že na boje medzi Izraelom a Hamasom sa vzťahuje právo o ozbrojených konfliktoch, ktoré nemajú medzinárodný charakter. Komora usúdila, že údajné konanie pánov Netanjahua a Gallanta sa týkalo činnosti izraelských vládnych orgánov a ozbrojených síl proti civilnému obyvateľstvu v Palestíne, konkrétne proti civilnému obyvateľstvu v Gaze. Týkalo sa to teda vzťahu medzi dvoma stranami medzinárodného ozbrojeného konfliktu, ako aj vzťahu medzi okupačnou mocnosťou a obyvateľstvom na okupovanom území. Z týchto dôvodov, pokiaľ ide o vojnové zločiny, komora považovala za vhodné vydať zatykače v súlade s právom medzinárodných ozbrojených konfliktov. Komora tiež zistila, že údajné zločiny proti ľudskosti boli súčasťou rozsiahleho a systematického útoku proti civilnému obyvateľstvu Gazy.
Komora zistila, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obe osoby vedome a úmyselne zbavovali civilné obyvateľstvo Gazy predmetov nevyhnutných na prežitie vrátane potravín, vody, liekov a zdravotníckeho materiálu, ako aj paliva a elektriny, a to najmenej od 8. októbra 2023 do 20. mája 2024.
Tento záver vychádza z úlohy Netanjahua a Gallanta, ktorí bránili humanitárnej pomoci v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a neumožnili pomoc všetkými dostupnými prostriedkami. Komora dospela k záveru, že ich správanie viedlo k narušeniu schopnosti humanitárnych organizácií poskytovať potraviny a iný základný tovar potrebnému obyvateľstvu Gazy. Uvedené obmedzenia spolu s výpadkami elektrickej energie a zníženými dodávkami paliva mali vážny vplyv aj na dostupnosť vody v Gaze a na schopnosť nemocníc poskytovať lekársku starostlivosť.
Komora tiež poznamenala, že rozhodnutia o povolení alebo zvýšení humanitárnej pomoci pre Gazu boli často podmienené. Neboli prijaté s cieľom dodržať záväzky Izraela podľa medzinárodného humanitárneho práva alebo zabezpečiť, aby civilné obyvateľstvo Gazy dostávalo dostatočné množstvo potrebného tovaru. V skutočnosti boli reakciou na tlak medzinárodného spoločenstva alebo žiadosti USA. V každom prípade zvýšenie humanitárnej pomoci nebolo dostatočné na zlepšenie prístupu obyvateľstva k základným tovarom.
Komora okrem toho zistila, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že pre obmedzenia prístupu k operáciám humanitárnej pomoci nie je možné určiť jasnú vojenskú nevyhnutnosť alebo iné odôvodnenie podľa medzinárodného humanitárneho práva. Napriek varovaniam a výzvam, ktoré okrem iného vyslovila Bezpečnostná rada OSN, generálny tajomník OSN, štáty a vládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti v súvislosti s humanitárnou situáciou v Gaze, bola povolená len minimálna humanitárna pomoc. V tejto súvislosti komora zohľadnila dlhšie obdobie nedostatku pomoci a vyhlásenie pána Netanjahua, ktorý spojil zastavenie dodávok základného tovaru a humanitárnej pomoci s cieľmi vojny.
Komora preto našla primerané dôvody domnievať sa, že pán Netanjahu a pán Gallant nesú trestnú zodpovednosť za vojnový zločin vyhladovania ako spôsobu vedenia vojny.
Komora konštatovala, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že nedostatok potravín, vody, elektriny a paliva, ako aj špecifického zdravotníckeho materiálu vytvoril životné podmienky, ktoré viedli k zničeniu časti civilného obyvateľstva Gazy, čo malo za následok smrť civilistov vrátane detí v dôsledku podvýživy a dehydratácie. Na základe materiálov predložených prokuratúrou, ktoré sa týkali obdobia do 20. mája 2024, komora nemohla konštatovať, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vyhladenia proti ľudskosti. Komora však zistila, že existujú primerané dôvody domnievať sa, že vo vzťahu k týmto obetiam bol spáchaný zločin proti ľudskosti spočívajúci vo vyvraždení.
Okrem toho tým, že úmyselne obmedzili alebo zabránili vstupu zdravotníckeho materiálu a liekov do Gazy, najmä anestetík a anestéziologických prístrojov, sú tieto dve osoby zodpovedné aj za spôsobenie veľkého utrpenia neľudským konaním ľuďom, ktorí potrebujú liečbu. Lekári boli nútení operovať zranené osoby a vykonávať amputácie vrátane detí bez anestézie a/alebo boli nútení používať nevhodné a nebezpečné prostriedky na uspávanie pacientov, čo im spôsobovalo extrémnu bolesť a utrpenie. To sa rovná zločinu proti ľudskosti v podobe iných neľudských činov.
Komora tiež zistila opodstatnené dôvody domnievať sa, že uvedeným konaním bola značná časť civilného obyvateľstva Gazy zbavená svojich základných práv vrátane práva na život a zdravie a že toto obyvateľstvo bolo cieľom útokov z politických a/alebo národných dôvodov. Preto dospela k záveru, že bol spáchaný zločin prenasledovania proti ľudskosti.
Komora napokon konštatovala, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že páni Netanjahu a Gallant nesú trestnú zodpovednosť ako civilní nadriadení za vojnový zločin úmyselného vedenia útokov proti civilnému obyvateľstvu Gazy. V tejto súvislosti komora usúdila, že materiály poskytnuté prokuratúrou jej umožnili urobiť zistenia len o dvoch incidentoch, ktoré možno charakterizovať ako útoky úmyselne vedené proti civilnému obyvateľstvu. Existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že pán Netanjahu a pán Gallant napriek tomu, že mali k dispozícii opatrenia na zabránenie alebo potlačenie spáchania trestných činov alebo na zabezpečenie postúpenia veci príslušným orgánom, tak neurobili.

Reakcie na zatykač boli pozoruhodné pre postoj niektorých politických lídrov, ktorí oznámili, že ho nemienia dodržať, ak Netanjahu vstúpi na ich pôdu. Nemecko napríklad uviedlo, že Netanjahua nezatkne.

Steffen Hebestreit, hovorca nemeckej vlády, sa domnieva, že Berlín pravdepodobne nevyhovie príkazu Medzinárodného trestného súdu proti Netanjahuovi:"Ťažko si viem predstaviť, že by sa v Nemecku mohlo na tomto základe zatýkať," povedal.

Joe Biden označil medzinárodný zatykač za "poburujúci".

"Vydanie zatykačov na izraelských predstaviteľov Medzinárodným trestným súdom je poburujúce. Dovoľte mi, aby som sa ešte raz vyjadril jasne: nech už ICC naznačuje čokoľvek, medzi Izraelom a Hamasom nie je žiadna rovnosť. Vždy budeme stáť na strane Izraela proti hrozbám pre jeho bezpečnosť."

Maďarský pravicovo-extrémistický prezident Viktor Orbán označil rozhodnutie súdu za "drzé" a "cynické" a pozval Netanjahua na návštevu Budapešti, pričom ubezpečil, že nariadenie haagskeho trestného súdu nebude mať na jeho krajinu žiadny vplyv.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto vyhlásil, že hoci je "nesprávne" prirovnávať Netanjahua a Gallanta k Hamasu, ak by obaja vstúpili do Talianska, "museli by sme ich zastaviť". Matteo Salvini, podpredseda vlády a minister infraštruktúry a dopravy, však rovnaký názor nezdieľa. "Plánujem sa čoskoro stretnúť s predstaviteľmi izraelskej vlády a ak by Netanjahu prišiel do Talianska, bol by vítaný. Vojnoví zločinci sú iní," povedal Salvini v piatok ráno napriek slovám šéfa obrany(Zdroj).

Argentínsky prezident Javier Milei tiež odmietol zatykač na Netanjahua a odmietol genocídu s odvolaním sa na právo na obranu na obranu zločincov: "Táto rezolúcia ignoruje legitímne právo Izraela brániť sa proti neustálym útokom teroristických organizácií, ako sú Hamas a Hizballáh."

Zatiaľ čo sa to deje, Izrael pokračuje v bezohľadnom masakrovaní civilistov v Palestíne aj v Libanone a opakujú sa útoky na mierovú misiu OSN. UNIFIL oznámili, že pri izraelskom útoku v Libanone boli zranení štyria príslušníci modrých prilieb.

Netanjahu pre zmenu označil ICC za antisemitský a poďakoval Bidenovi a Orbánovi za podporu.

Medzinárodný súdny dvor (ICJ) 24. mája nariadil Izraelu, aby zastavil vojenskú ofenzívu proti Rafahu a otvoril hraničný priechod s Egyptom a umožnil vstup humanitárnej pomoci. Netreba pripomínať, kde Netanjahu s týmto príkazom pochybil.

Tri dni predtým požiadal Medzinárodný trestný súd o vydanie zatykača na izraelského premiéra Netanjahua a ministra obrany Galanta za možné vojnové zločiny a o rovnaké opatrenie požiadal aj v prípade niekoľkých vodcov Hamasu.

Príkaz na zatknutie, okrem symbolického" a pomerne oneskoreného vyhlásenia úmyslu, možno považovať za"menej je nič". Šanca, že títo ľudia budú zatknutí, je mizivá. MTS nemá vlastné policajné sily, takže podľa jeho štatútu je 124 štátov, ktoré tvoria MTS, povinných zatknúť a vydať každú osobu, na ktorú bol vydaný zatykač, ak vkročí na ich územie. Okolnosti sú rôzne.